Načítavame hospodárenie…
Ako hospodári štát.
Koľko verejná správa každý rok minie nad svoje príjmy, koľko dlhu sa nazbieralo, ako sa žije a ako sme na tom oproti susedom. Roky 1995–2025 podľa Eurostatu a Štatistického úradu SR.
- Saldo 2025
- -4,5 % HDP-6,1 mld € · bez úrokov -3,0 %
- Dlh koncom 2025
- 61,4 % HDP84,0 mld €
- Dlh na obyvateľa
- 15 492 €hrubý dlh / obyvateľ
- Dlhová brzda 2025
- +9,4 p. b.nad horným limitom 52 % HDP
- Úroky z dlhu 2025
- 1,5 % HDP≈ 2,1 mld € ročne
Príjmy a výdavky vedľa seba
Celá verejná správa · rovnaká stupnica v % HDP
Saldo 2025: -4,5 % HDPEurostat · ročné údaje, nejde o plán rozpočtu
Kam ide 100 € verejných výdavkov?
Slovensko · celá verejná správa · skutočné výdavky za 2024
1 políčko ≈ 1 € · hodnoty políčok sú zaokrúhlené
Sociálne zabezpečenie38,77 € zo 100
dôchodky, nemocenské, rodinné a sociálne dávky.
z toho staroba, najmä dôchodky: 19,44 € z celých 100 €.
Spolu verejná správa v 2024: 61,8 mld. €Dlhové hodiny odhad
Posledný údaj Eurostatu: 84,0 mld. € ku koncu roka 2025. Ďalej rátame tempom, akým dlh rástol v roku 2025. Skutočný dlh sa mení skokovo, podľa predaja dlhopisov a hotovosti štátu.
- Na obyvateľa
- 15 492 €
- Za sekundu
- +197 €
- Za deň
- +17,0 mil. €
- Na obyvateľa za deň
- +3,15 €
Načítavame graf…
Mečiar IIIDzurinda IDzurinda IIFico IRadičováFico IIFico IIIPellegriniMatovičHegerÓdorFico IVdlh, % HDP (pravá os)horný limit dlhu (ústavný zákon)stĺpce: saldo, % HDP · bodkovaná −3 %: maastrichtská hranica
| Rok | Vláda | Saldo% HDP | Saldomld € | Bez úrokov% HDP | Dlh% HDP | Dlhmld € | Dlh na obyv.€ | Príjmy% HDP | Výdavky% HDP | Rast HDP% | Nezamestn.% | Inflácia% |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| 2025 | Fico IV | -4,5 | -6,1 | -3,0 | 61,4 | 84,0 | 15 492 | 43,5 | 47,9 | 0,8 | 5,4 | 4,2 |
| 2024 | Fico IV | -5,3 | -7,0 | -3,9 | 59,7 | 77,7 | 14 344 | 42,1 | 47,4 | 1,9 | 5,3 | 3,2 |
| 2023energetická pomoc, inflácia | Ódor45 %Heger37 %Fico IV19 % | -5,3 | -6,6 | -4,1 | 55,8 | 68,9 | 12 698 | 43,1 | 48,4 | 2,1 | 5,8 | 11,0 |
| 2022energetická kríza, vysoká inflácia | Heger | -1,6 | -1,7 | -0,6 | 57,8 | 63,5 | 11 698 | 41,5 | 43,1 | 0,5 | 6,1 | 12,1 |
| 2021pandémia covid-19 | Heger75 %Matovič25 % | -5,1 | -5,2 | -4,0 | 60,2 | 61,4 | 11 290 | 39,8 | 44,8 | 5,7 | 6,8 | 2,8 |
| 2020pandémia covid-19 | Matovič78 %Pellegrini22 % | -5,3 | -5,0 | -4,1 | 58,4 | 55,1 | 10 090 | 39,2 | 44,5 | -2,6 | 6,7 | 2,0 |
| 2019 | Pellegrini | -1,2 | -1,1 | 0,0 | 48,0 | 45,4 | 8 317 | 39,4 | 40,6 | 2,3 | 5,7 | 2,8 |
| 2018 | Pellegrini78 %Fico III22 % | -1,0 | -0,9 | 0,3 | 49,3 | 44,5 | 8 161 | 38,6 | 39,7 | 4,1 | 6,5 | 2,5 |
| 2017 | Fico III | -1,0 | -0,8 | 0,4 | 51,4 | 43,7 | 8 020 | 38,8 | 39,8 | 2,9 | 8,1 | 1,4 |
| 2016 | Fico III78 %Fico II22 % | -2,6 | -2,1 | -0,9 | 52,1 | 42,6 | 7 829 | 38,3 | 40,9 | 1,9 | 9,6 | -0,5 |
| 2015 | Fico II | -2,8 | -2,2 | -1,0 | 51,6 | 41,5 | 7 643 | 41,3 | 44,1 | 5,2 | 11,5 | -0,3 |
| 2014 | Fico II | -3,2 | -2,5 | -1,3 | 53,4 | 40,9 | 7 540 | 38,7 | 42,0 | 2,7 | 13,1 | -0,1 |
| 2013 | Fico II | -2,9 | -2,1 | -1,0 | 54,6 | 40,8 | 7 526 | 38,2 | 41,1 | 0,7 | 14,1 | 1,5 |
| 2012 | Fico II74 %Radičová26 % | -4,4 | -3,2 | -2,6 | 51,7 | 38,1 | 7 043 | 35,7 | 40,0 | 1,6 | 13,9 | 3,7 |
| 2011 | Radičová | -4,4 | -3,1 | -2,9 | 43,3 | 31,0 | 5 735 | 36,4 | 40,8 | 2,6 | 13,5 | 4,1 |
| 2010 | Fico I52 %Radičová48 % | -7,4 | -5,1 | -6,1 | 40,7 | 27,9 | 5 181 | 33,6 | 41,0 | 6,8 | 14,3 | 0,7 |
| 2009zavedenie eura, globálna finančná kríza | Fico I | -8,2 | -5,2 | -6,7 | 36,4 | 23,3 | 4 326 | 35,1 | 43,2 | -5,5 | 12,0 | 0,9 |
| 2008 | Fico I | -2,5 | -1,7 | -1,1 | 28,6 | 19,6 | 3 647 | 33,9 | 36,5 | 5,4 | 9,5* | 3,9 |
| 2007 | Fico I | -2,3 | -1,3 | -0,9 | 30,4 | 17,2 | 3 202 | 33,7 | 35,9 | 10,8 | 11,1* | 1,9 |
| 2006 | Dzurinda II50 %Fico I50 % | -3,6 | -1,6 | -2,1 | 31,5 | 15,5 | 2 893 | 34,6 | 38,2 | 8,9 | 13,4* | 4,3 |
| 2005 | Dzurinda II | -2,9 | -1,1 | -1,2 | 35,0 | 14,0 | 2 603 | 36,3 | 39,1 | 6,5 | 16,3* | 2,8 |
| 2004vstup do EÚ, daňová reforma | Dzurinda II | -2,4 | -0,8 | -0,2 | 42,0 | 15,0 | 2 796 | 36,0 | 38,4 | 5,4 | 18,2* | 7,5 |
| 2003 | Dzurinda II | -2,3 | -0,7 | 0,2 | 43,6 | 13,2 | 2 450 | 37,8 | 40,0 | 4,9 | 17,6* | 8,4 |
| 2002 | Dzurinda I79 %Dzurinda II21 % | -8,4 | -2,2 | -4,8 | 45,6 | 12,4 | 2 298 | 37,6 | 46,0 | 4,4 | 18,7* | 3,5 |
| 2001 | Dzurinda I | -7,7 | -1,8 | -3,7 | 51,4 | 12,4 | 2 306 | 38,5 | 46,2 | 2,9 | 19,3* | 7,2 |
| 2000náklady reštrukturalizácie bánk v deficite | Dzurinda I | -12,7 | -2,8 | -8,7 | 50,6 | 11,0 | 2 040 | 40,5 | 53,2 | 0,8 | 18,8* | 12,2 |
| 1999ozdravný balík a začiatok reštrukturalizácie bánk | Dzurinda I | -7,3 | -1,4 | -3,9 | 47,1 | 9,6 | 1 775 | 41,2 | 48,4 | -0,5 | 16,4* | 10,4 |
| 1998 | Mečiar III83 %Dzurinda I17 % | -5,4 | -1,1 | -2,8 | 33,9 | 6,3 | 1 173 | 40,8 | 46,2 | 3,8 | 12,6* | 6,7 |
| 1997 | Mečiar III | -6,2 | -1,2 | -3,8 | 32,8 | 6,3 | 1 174 | 42,3 | 48,6 | 5,5 | 12,2* | 6,0 |
| 1996 | Mečiar III | -9,7 | -1,7 | -7,2 | 30,3 | 5,1 | 946 | 43,1 | 52,9 | 6,1 | — | 5,8 |
| 1995 | Mečiar III | -3,4 | -0,5 | -1,1 | 21,3 | 3,3 | 616 | 44,4 | 47,8 | — | — | — |
- 2025Fico IV-4,561,4 %15 492 €/obyv.nezam. 5,4 %
- 2024Fico IV-5,359,7 %14 344 €/obyv.nezam. 5,3 %
- 2023Ódorenergetická pomoc, inflácia-5,355,8 %12 698 €/obyv.nezam. 5,8 %
- 2022Hegerenergetická kríza, vysoká inflácia-1,657,8 %11 698 €/obyv.nezam. 6,1 %
- 2021Hegerpandémia covid-19-5,160,2 %11 290 €/obyv.nezam. 6,8 %
- 2020Matovičpandémia covid-19-5,358,4 %10 090 €/obyv.nezam. 6,7 %
- 2019Pellegrini-1,248,0 %8 317 €/obyv.nezam. 5,7 %
- 2018Pellegrini-1,049,3 %8 161 €/obyv.nezam. 6,5 %
- 2017Fico III-1,051,4 %8 020 €/obyv.nezam. 8,1 %
- 2016Fico III-2,652,1 %7 829 €/obyv.nezam. 9,6 %
Červený stĺpček: deficit nad 3 % HDP (maastrichtská hranica). Všetky stĺpce, príjmy, výdavky, rast HDP a infláciu nájdete v tabuľke na počítači a v pohľade Po vládach.
Odkiaľ sú čísla, ako priraďujeme roky vládam a čo znamená dlhová brzda
Zdroje
Všetky ročné rady preberáme z Eurostatu, ktorý zverejňuje údaje zostavené Štatistickým úradom SR podľa európskej metodiky ESA 2010. Saldo aj dlh sú za celú verejnú správu (štát, samosprávy, Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne a ďalšie subjekty), nie iba za štátny rozpočet. Dlh je hrubý „maastrichtský“ dlh ku koncu roka. Údaje k 18. 9. 2026; Eurostat ich reviduje pri každej notifikácii (apríl a október), preto sa staršie roky môžu mierne meniť. Sumy v eurách pred rokom 2009 sú prepočítané zo slovenských korún (dlh kurzom ku koncu roka, HDP priemerným kurzom), preto sa dlh v € a v % HDP v tých rokoch nezhodujú presne — smerodajný je podiel na HDP.
Dáta: © Európska únia, Eurostat, opätovné použitie podľa CC BY 4.0. Priemery za vlády, poradia a grafy sú naše prepočty; Eurostat za ne nezodpovedá.
- Eurostat · vládny deficit a dlh (EDP) (nová karta) — notifikácia deficitu a dlhu, aktualizované 2026-04-22
- Eurostat · príjmy, výdavky a úroky verejnej správy (nová karta) — aktualizované 2026-07-21
- Eurostat · HDP a jeho rast (nová karta) — aktualizované 2026-09-08
- Eurostat · nezamestnanosť, inflácia HICP, obyvateľstvo (nová karta) — nezamestnanosť pred rokom 2009 z historického radu (une_rt_a_h)
- Eurostat · HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily (nová karta) — EÚ27 = 100, aktualizované 2026-09-08
- Eurostat · minimálna mzda (nová karta) — mesačná minimálna mzda, stav k januáru (earn_mw_cur)
- Eurostat · príjmy a chudoba (EU-SILC) (nová karta) — medián ekvivalizovaného disponibilného príjmu a miera rizika chudoby pod 60 % mediánu; rad od 2005
- Eurostat · zamestnanosť 20–64 (nová karta) — rad od 2009
- Štatistický úrad SR · notifikácia deficitu a dlhu (nová karta) — primárny zostavovateľ údajov, ktoré Eurostat preberá
- Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (nová karta) — hodnotenie dlhovej brzdy a dlhodobej udržateľnosti
- Ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti (nová karta) — horný limit dlhu a sankčné pásma
- Úrad vlády SR · história vlád (nová karta) — dátumy vymenovania a konca vlád
Ako priraďujeme roky vládam
Rok, v ktorom sa vlády striedali, delíme medzi ne podľa dní vo funkcii; deň výmeny patrí novej vláde. Priemerné saldo, súčet salda aj zmena dlhu za vládu sú vážené týmto podielom. Je to jednoduché a kontrolovateľné pravidlo, nie súd o tom, kto za čo môže: rozpočet na daný rok schvaľuje spravidla predchádzajúca vláda, veľká časť výdavkov je daná zákonmi a krízové roky (bankové sanácie 1999–2000, finančná kríza 2009, pandémia 2020–2021, energetická kríza 2022–2023) zasahujú bez ohľadu na to, kto vládne. V tabuľke po rokoch preto ostáva pri každom čísle aj kontext.
Pri každej vláde uvádzame koaličné strany v čase jej vymenovania. Logá sú dnešné logá strán z ich webov (zdroje sú v záložke O dátach); OĽANO nesie logo dnešného Hnutia Slovensko, ktoré je tou istou stranou. Strany, ktoré už neexistujú alebo sa zlúčili, majú namiesto loga monogram.
Životná úroveň
HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily porovnáva, koľko sa dá za príjem kúpiť, s priemerom EÚ (= 100). Minimálna mzda je stav v januári daného roka. Medián príjmu a miera rizika chudoby pochádzajú z výberového zisťovania EU-SILC (rad od 2005; hodnoty za rok zisťovania sa vzťahujú na príjmy predchádzajúceho roka a v posledných ročníkoch rástli výrazne, čo je v dátach Eurostatu, nie náš prepočet). Priemernú ani čistú mzdu nezobrazujeme: Eurostatov rad čistých príjmov má v roku 2024 zlom metodiky a roky by neboli porovnateľné. Pri vládach uvádzame stav na začiatku a na konci rovnakého rozpätia rokov ako pri dlhu.
Porovnanie s EÚ
Porovnávame Slovensko so susedmi a s priemerom eurozóny a EÚ za posledný rok, ktorý má Eurostat pre všetky celky. Poradie počítame len v rámci V4, aby sa neporovnávali krajiny s celkami. Ide o momentku jedného roka; dlhodobý pohľad dávajú rady po rokoch.
Čo je saldo bez úrokov
Primárne saldo je saldo bez zaplatených úrokov z dlhu. Hovorí, či štát hospodári vyrovnane ešte pred splácaním starých dlhov; ak je záporné, dlh rastie aj bez úrokov.
Dlhová brzda
Ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti určuje horný limit dlhu verejnej správy: pôvodne 60 % HDP, od roku 2018 každý rok o jeden percentuálny bod nižší, až kým v roku 2027 nedosiahne 50 % HDP. Pod limitom sú štyri pásma, pri ktorých prekročení nastupujú postupne prísnejšie opatrenia — od vysvetlenia vlády parlamentu cez zmrazenie výdavkov až po hlasovanie o dôvere vláde. Zjednodušené; presné znenie vrátane výnimiek (napr. hlboká recesia, náklady krízy) je v zákone, jeho plnenie hodnotí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Maastrichtské referenčné hodnoty Paktu stability a rastu sú deficit 3 % a dlh 60 % HDP; čiarkovaná hranica v grafe je −3 %.
Kontext krízových rokov
- 1999 — ozdravný balík a začiatok reštrukturalizácie bánk
- 2000 — náklady reštrukturalizácie bánk v deficite
- 2004 — vstup do EÚ, daňová reforma
- 2009 — zavedenie eura, globálna finančná kríza
- 2020 — pandémia covid-19
- 2021 — pandémia covid-19
- 2022 — energetická kríza, vysoká inflácia
- 2023 — energetická pomoc, inflácia
* Nezamestnanosť pred rokom 2009 pochádza z historického radu Eurostatu (pred zmenou metodiky výberového zisťovania); roky pred 1997 rad nemá.